Valentín vs. MDŽ vs. 1. máj
Autor: Richard Melíšek, 295-krát zhliadnuté
Ako je možné, že mnohí ľudia sa stavajú k odporu voči Medzinárodnému dňu žien (MDŽ) a 1. máju, sviatkom, ktorými si uctievame ženy a pracujúcich, bez ktorých by svet nemohol existovať?
Na druhej strane dnes už čisto kapitalistický sviatok Valentín, sa oslavuje vo veľkom a obrat obchodných sietí vďaka nemu v danom období rastie. Stáva sa z neho konzumný sviatok, kde už ani v podstate nejde o lásku resp. dôkaz lásky, pretože na tú nie sú explictne nevyhnutné darčeky. Predsa, ak sa majú dvaja radi, tak na to netreba darčeky. Materializmus v láske by mal byť odkázaný až na druhé resp. ešte ďalšie miesto/miesta.
Valentín, aj keď sviatok pekný na papieri, je sviatok, ktorý sa môže javiť byť do istej miery zbytočným. Nie, že by sa mi nepáčil sviatok, kde si partneri bližšie pripomínajú svoju lásku, ale ak sa naozaj majú tak radi, mali by si tento cit, ako aj celkovú úctu k druhému prejavovať počas celého roka. Navyše, ešte raz je to nevyhnutné zdôrazniť, do akej miery je láska spätá s materializmom a teda množstvom darčekov. Nestačí len vrúcne objatie, pusa, alebo maličká bonboniéra alebo som už ozaj staromódny? Pomaly, ale isto, sa z Valentína stáva sviatok, kde nejde o lásku ako takú, ale o lásku zakotvenú v množstve valentínskych darčekov. Skoro, ako keby, ak je darček malý, ako keby to automaticky znamenalo, že láska je nedostatočná, nevyvinutá. Na Valentína by sa malo pozerať skôr do vnútra človeka a zamyslieť sa napríklad nad tým, ako sa daný pár spoznal a do akej miery je ich vzťah vzájomne prospešný.
Je veľmi zaujímavé, že sa v poslednom období časť obyvateľstva (a bohužiaľ nie malá) stavia proti MDŽ a 1. máju. Je to pravdepodobne tým, že sa dané sviatky veľmi často a veľmi nesprávne stotožňujú s komunistickou minulosťou. Pravdou je, že oba sviatky (podobne ako aj napríklad titul súdruh) sú sociálno-demokratické a oslavujú sa v mnohých rozvinutých krajinách sveta s trhovou ekonomikou. Jeden z najväčších, najkrajších a najimpozantnejších prvomájových sprievodov sa koná každý rok v susednom Rakúsku - vo Viedni (nielen). Sviatok 1. mája je sviatok práce, sviatok, kde si všetci pripomíname ako nesmierne dôležitý je každý jeden pracujúci, nielen v rámci rodiny ako živiteľ/-ka, ale aj pre celkovú ekonomiku daného štátu a teda pre celú spoločnosť. Je to úplne racionálne, aby sme si pripomenuli všetkých týchto ľudí a aby aj oni vedeli, že sú pre nás všetkých dôležití. Ide o sviatok, ktorý vôbec nepotrebuje toľko ako novodobý Valentín - netreba kupovať drahé darčeky, treba si len pripomenúť pracujúcich napr. tým, že im firma dá deň voľna, vytvorí kultúrny program, alebo len tým, že ak aj by nešlo o štátny sviatok (vieme, že z ekonomického pohľadu príliš veľa štátnych sviatkov nie je dobré pre ekonomiku), pôjde o deň, ktorý bude minimálne vyznačený v kalendári, aby si ho ľudia všimli.
Čo sa MDŽ týka, znovu - nejde o komunistický sviatok, ale o sviatok, kde majú muži možnosť poukázať ženám, že nám na nich naozaj záleží, že vykonávajú významné úlohy, že bez ktorých by sme tu neboli a že žiaden patriarchát už nie je na mieste (niektorí kritici tohto sviatku hovoria o tom, že je vďaka nemu narušená rovnoprávnosť mužov a žien. Osobne, nech sa zamýšľam, ako sa zamýšľam, mozgové závity už iskria, ale stále neviem pochopiť toto zmýšľanie. Kľudne mi ho niekto prosím vysvetlite.) Nejde o sviatok „kapitalistický" v tom zmysle, že sa kupuje veľa darčekov - práve naopak. Stačí len málo, ale zo srdca - stačí ruža, stačí básnička, stačí „len" poďakovanie - o tom tento sviatok je a možno práve preto nie je taký populárny! Ak by sa na ňom ale začali priživovať niektoré obchodné reťazce, obchodníci atď., som si istý, že aj MDŽ, ako aj 1. máj, by boli znovu „in".
Článok môžete nájsť aj na: Humanisti.sk
