Emisie v cestnej doprave – memento budúcnosti...
Autor: Ing. Ján Kosiba, Ing. Martin Bohát, 1391-krát zhliadnuté
Doprava je neporovnateľne väčší znečisťovateľ životného prostredia ako všetky ostatné časti priemyslu. Doprava sa podieľa viac ako 40 % na emisiách dusíka a takmer 60 % na tvorbe oxidu uhoľnatého (CO).
Hlavné škodliviny, ktoré poškodzujú životné prostredie vytvárané v doprave sú:
-
uhľovodíky (HC),
-
oxidy dusíka (NOx),
-
oxid siričitý (SO2),
-
oxid uhoľnatý (CO),
-
oxid uhličitý (CO2),
-
pevné častice,
-
prchavé organické látky,
-
ťažké kovy,
-
prchavé organické látky (VOCs).
Najväčšie riziko pre životné prostredie tvorba oxidu uhoľnatého, ktorý vzniká pri nedokonalom spaľovaní ropných produktov. V súčasnosti sú všetky motorové vozidlá vybavené katalyzátorom. Katalyzátory v osobných automobiloch znižujú emisie výfukových plynov pri zahriatom motore a v závislosti na rýchlosti jazdy nasledovne: CO o 80 %, NOx o 85 % a VOCs o 90 %. Na druhej strane však zvyšujú koncentráciu oxidu uhličitého. Ale pri studenom chode motora a nízkych otáčkach je účinnosť katalyzátora príliš nízka. Oxidy dusíka (NOx) vznikajú v motore pri zohriati vzduchu. Najviac oxidov sa emituje vo forme oxidu dusného (NO). Oxid dusný sa v interakcii zo vzduchom mení na oxid dusičitý (NO2) a NO2 sa mení na kyselinu dusičitú, ktorá vytvára tzv. kyslé dažde. Ďalšou zložkou je ozón (O3), ktorý je najväčším problémom vo veľkých aglomeráciách, kde vytvára smog a tým sa stáva vzduch nedýchateľným. V spaľovacom procese sú uvoľňované ťažké kovy ako kadmium, olovo a ortuť. Tieto kovy najviac ovplyvňujú životné prostredie v okolí hlavných cestných ťahov. Vytváranie síry je v automobiloch takmer úplne vylúčené, ale emisie síry sa vytvárajú hlavne pri spaľovaní nafty v traktoch, nákladných autách a lokomotívach.
Pri spálení jedného litra nafty alebo benzínu vznikne viac ako 2,5 kg oxidu uhličitého (CO2), ktorý patrí medzi tzv. skleníkové plyny. CO2 najviac ovplyvňuje životné prostredie tým, že vytvára tzv. skleníkový efekt a tým globálne otepľovanie. V doprave sa vyprodukuje približne 20 % CO2 z celkovej tvorbe na planéte. Cestná doprava v porovnaní s ostatnými druhmi dopravy vyprodukuje 95 % CO2.
Európska Únia sa v súčasnosti snaží legislatívny úpravami docieliť používanie biologicky odbúrateľných palív na rastlinnej báze v dopravných prostriedkoch. Vplyv používania týchto palív na zníženie produkcie skleníkových plynov je však otázny. Pri spálení 1 litra biologicky odbúrateľného paliva vznikne približne rovnaké množstvo CO2, ale to je kompenzované spotrebou tohto plynu pri vegetatívnom raste rastliny. Ďalšou nevýhodou je pestovanie technických plodín na úkor potravinárskych plodín. Už v súčasnosti nastáva hlavne v rozvojových krajinách problém s nedostatkom potravín z dôvodu, že farmári v týchto krajinách pestujú technické plodiny, za ktoré dostanú na svetových trhoch viac finančných prostriedkov. Ďalšou nevýhodou je, že pri pestovaní sa používajú umelé hnojivá a pesticídy, ktoré zvyšujú podiel dusičnanov v ovzduší.
Na znižovaní podielu oxidu uhličitého vznikajúceho v doprave má v súčasnosti najväčší podiel používanie stlačeného zemného plynu CNG a LPG. Pri spálení 1 litra paliva LPG sa vyprodukuje 1,5 kg oxidu uhličitého. Automobilky sa v súčasnosti predbiehajú v ponúkaní automobilov s tzv. hybridným pohonom, ktorý využíva klasický pohon s alternatívnym pohonom. Ako alternatívny pohon sa používa väčšinou elektromotor, ktorý nahrádza spaľovací motor hlavne počas jazdy v meste a pri studenom štarte, kde sa najviac vytvárajú emisie.
Úplne odstránenie produkcie emisii v doprave nastane až vtedy ak sa budú používať bezpečné a pomerne lacné automobily na vodíkový pohon. Najväčší pokrok pri vodíkom pohone majú japonské automobilky, ktoré v roku 2010 uvedú prvý automobil na vodíkový pohon do sériovej výroby. Automobily na čisto elektrický výkon sa používajú aj dnes ale ich nevýhodou je nízky výkon a malá vzdialenosť dojazdu. Ich používanie aj v budúcnosti bude možné len vo veľkých mestách a na medzimestskú a medzištátnu sa nehodia.
Najväčšou hrozbou pre produkciu skleníkových plynov v doprave v globálnom rozmere bude mať zvyšovanie životnej úrovne v Indii, Číne a v rozvojových krajinách a tým zvyšovanie podielu automobilov v týchto krajinách. Najvypuklejší problém je v Indii, kde sa v súčasnosti vyrábajú automobily bez katalyzátorov a z nízkou efektivitou spaľovacieho procesu motora. Cena týchto automobilov sa pohybuje do 3 000 €, čo vedie k masovému predaju týchto automobilov v rozvojových krajinách. Výroba a predaj takýchto áut zatieňuje vplyv používania áut z hybridným pohonom na produkcii emisii v doprave.
Aj z tohto dôvodu produkcia emisii a skleníkových plynov v doprave má stúpajúcu tendenciu a používanie vodíkového alebo elektrického pohonu ovplyvní len minimálne kvôli vysokej cene týchto automobilov. Podľa pesimistických odhadov klesne produkcia skleníkových plynov na minimum v doprave až po vyčerpaní fosílnych palív (približne o 60 rokov) alebo po legislatívnych zásahoch krajín.
Na zníženie produkcie emisii v doprave má vplyv takmer každý obyvateľ tejto planéty a preto by sa mal každý zamyslieť či efektívne využíva dopravné prostriedky. Lebo na znížení emisii nie je potrebný veľký technický pokrok, ale napríklad využívanie verejnej dopravy, efektivita jazdy na dopravnom prostriedku a v neposlednom rade využívanie chôdze alebo bicykla pri ceste do práce. Preto ochrana životného prostredia nie je len separovanie odpadu, ale aj efektívne využívanie dopravy a tým zníženie produkcie skleníkových plynov.
Ing. Ján Kosiba
Člen MSD Nové Zámky
Ing. Martin Bohát
Nitriansky krajský koordinátor MSD
