EXISTUJE IBA JEDNA CESTA Z KRÍZY: SMER-SOCIÁLNA DEMOKRACIA
Autor: Mgr. Andrej Kolesík, 354-krát zhliadnuté
Dvanásteho júna tohto roku budú Slováci rozhodovať o svojej budúcnosti. A pôjde o veľa. Pretože tieto voľby rozhodnú o tom, či Slovensko prekoná globálnu hospodársku krízu, alebo sa vráti k politike voľného trhu a kríza sa ešte prehĺbi. Nikto, komu záleží na tom, ako bude vyzerať slovenská spoločnosť v budúcnosti, by dvanásteho júna nemal ostať sedieť doma pri televízii. Každý hlas môže byť ten rozhodujúci, každý hlas má cenu zlata. Nech voľby vyhrá ktokoľvek, nová vláda bude potrebovať silný mandát od občanov, aby mohla pripraviť také opatrenia proti kríze, ktoré postavia na nohy celé Slovensko. Mladí sociálni demokrati sú presvedčení, že tento silný mandát potrebuje predovšetkým sociálna demokracia. História totiž dokazuje, že na ekonomickú krízu existuje jediný liek - politika solidarity a silného sociálneho štátu. A to je politika, ktorú ponúka na Slovensku jediná strana: SMER - sociálna demokracia.
Chceme sociálny štát, chceme kontinuitu
Slovenskí voliči si budú v parlamentných voľbách vyberať medzi dvoma jasnými alternatívami. Budú voliť medzi ľavicovou a pravicovou politikou, medzi vlastenectvom a ľahostajnosťou, medzi politikou pre ľudí a politikou pre najvyššie príjmové vrstvy. S oboma alternatívami už majú skúsenosť. V rokoch 2002-2006 na Slovensku vládla pravica, v rokoch 2006-2010 vládla ľavica. A v týchto voľbách pôjde o to, či sa Slovensko vráti k neoliberálnej politike spred roka 2006, ale vsadí na kontinuitu a postupné budovanie moderného európskeho sociálneho štátu. Podstatné je, aby ľudia prišli k volebným urnám a rozhodli. Pretože nikto iný to za nich urobiť nemôže.
Často sa stretávam s mladými ľuďmi, ktorí ma upozorňujú na to, že je problém nájsť prácu, že štát robí málo pre tú či inú skupinu ľudí, že je tu chudoba, že sú tu vážne ekologické hrozby, že existuje stovky vecí, ktoré štát musí riešiť. Mojou odpoveďou je: Choďte voliť. Dajte hlas strane, ktorá chce viac sociálneho štátu, viac solidarity, viac pomoci slabším. Nikto to za vás neurobí. V demokracii ste to práve vy, kto má plnú moc rozhodnúť o tom, ako sa bude Slovensko vyvíjať. Či pôjde cestou kontinuity a sociálneho štátu, alebo diskontinuity a rozkladu.
Dve jasné alternatívy: ľavica alebo pravica?
Osobne som hlboko presvedčený, že mladí ľudia si na Slovensku v týchto voľbách plne uvedomia, že bez vetra sa ani lístok nepohne. Že ak nepôjdu voliť, darmo sa budú sťažovať na štát, na svoje materiálne podmienky, na úroveň vzdelávacieho procesu, na úroveň zdravotníctva, na stav zamestnanosti, na zahraničnú politiku, na čokoľvek, čo sa deje v našej spoločnosti. Pretože štát, to nie je nejaké abstraktné teleso, abstraktný pojem. Štát - to sme my všetci. A štát bude vyzerať tak, ako si my zvolíme.
Prirodzene, nie je nič ľahšie než ostať stáť bokom a všetko len zvrchu kritizovať. Ale čaro demokracie spočíva práve v tom, že veci môžeme aj ovplyvňovať. Niekedy to ide naozaj ťažko, ale ľudia si môžu vždy vybrať. Na Slovensku pritom táto voľba nie je až taká komplikovaná. Bez toho, aby som menoval jednotlivé politické strany, môžem povedať, že na Slovensku - tak ako vo väčšine európskych demokracií - si človek môže vybrať medzi dvoma základnými alternatívami: jedna je sociálnodemokratická, druhá je pravicová. Základné rozdelenie politického spektra hovorí o stredoľavých a stredopravých politických stranách, čiže o ľavici a pravici. Aké sú medzi týmito politickými prúdmi rozdiely? Je to veľmi jednoduché. Ľavica hovorí o solidarite, pravica o individualizme. Ľavica hovorí o štáte, pravica o trhu. Ľavica hovorí o sociálnom štáte, pravica hovorí o minimálnom štáte. Ľavica chápe pod solidaritou pomoc chudobným, pravica označuje sociálny štát za „trestanie úspešných". Ľavica hovorí o vyrovnávaní majetkových rozdielov medzi ľuďmi, pravica hovorí o nerovnosti ako o významnej hodnote. Skrátka, ľavica stojí na strane bezbranných, pravica na strane úspešných. Aj preto platí, že SMER-SD je jedinou stranou, ktorá myslí na záujmy bežných ľudí.
Nezabúdame...
Každý z nás sa môže rozhodnúť, či dá hlas ľavicovej alternatíve, alebo pravicovej alternatíve. Môže to mať veľmi konkrétne dôsledky aj pre náš každodenný život. Ak dáme hlas ľavici, nebudeme platiť školné, nebudeme platiť u lekára, nebude nás nikto nútiť vstupovať do druhého piliera, štát nám ako mladým ľuďom pomôže pri hypotekárnych úveroch, štát nám pomôže, ak prídeme o prácu. Ak dáme hlas pravici, budeme mať možno nižšie odvody, ale zároveň si to pekne doplatíte na školnom a u lekára. Ak dáme hlas pravici, stratíme sociálne istoty, sociálne práva a možno i dôstojné životné podmienky. Skrátka, buď dáme hlas politike solidarity, alebo politike trhového individualizmu.
Verím, že ľudia na Slovensku zvolia kontinuitu, a že dajú hlas jedinej politickej strane, ktorá na Slovensku vyznáva stredoľavé hodnoty, a teda strane SMER-SD. Vychádzam totiž z presvedčenia, že ľudia si stále dobre pamätajú, ako sa v rokoch 2002-2006 pravicová vláda neslávne prezentovala svojou neľudskou politikou a aroganciou moci. Za všetko hovorí jedno z jej prvých rozhodnutí, keď si v parlamente nechala v skrátenom legislatívnom konaní odhlasovať zrušenie všetkých 22 sociálnych zákonov, ktoré prijala tesne pred voľbami v roku 2002, aby si získala viacej voličov. Nehovoriac o tom, že bývalá vláda protiústavne zobrala dôchodky invalidným dôchodcom, zaviedla poplatky u lekára, bojovala za spoplatnenie denného vysokoškolského štúdia a znižovala sociálnu ochranu zamestnancov. No nestačilo jej, že ľudí oberala o sociálne práva. Neváhala ani rozpredať väčšinu štátneho strategického majetku do zahraničia. Ponechala tak Slovensko napospas súkromným záujmom a špekulatívnym obchodným plánom zahraničných investorov a nadnárodných korporácií. Štát stratil akúkoľvek kontrolu nad národným hospodárstvom a rovnako stratil aj takmer všetky významné sociálne funkcie, ktoré mu vyplývajú z Ústavy Slovenskej republiky. Slovensko stálo pred sociálnym kolapsom, na to nesmieme zabúdať.
SMER-SD vrátil ľuďom dôstojnosť
Nemali by sme zabúdať ani na to, že to bol práve SMER-SD, kto v roku 2006 historicky otočil kormidlo vývoja na Slovensku. Zostavil vládnu koalíciu, ktorá mu umožnila napĺňať svoje sociálne hodnoty. Vďaka tomu sa od roku 1989 po prvýkrát na Slovensku realizoval sociálnodemokratický program so silným dôrazom na princípy sociálne a ekologicky orientovanej trhovej ekonomiky. SMER-SD pred voľbami v roku 2006 sľúbil občanom výrazné sociálne zmeny. A svoje sľuby dodržal. Na rozdiel od iných strán, ktoré klamali voličov predvolebnými sociálnymi opatreniami, no hneď po voľbách ich zrušili, SMER-SD potvrdil, že mu ľudia môžu veriť. Zastavil nebezpečný neoliberálny vývoj na Slovensku, ktorý našu krajinu odkláňal od štandardného európskeho sociálneho modelu. Vrátil slovenským občanom ich sociálne práva a ľudskú dôstojnosť. Zastavil prenikanie trhových a individualistických hodnôt do všetkých sfér spoločenského života. Odmietol sa pozerať na človeka iba cez prizmu ekonomických štatistík, odmietol ho vnímať iba ako objekt nevyhnutných hospodárskych zákonitostí, prinavrátil mu status subjektu, ktorý má svoje sociálne práva, svoju dôstojnosť, svoje potreby. SMER-SD vrátil na Slovensko hodnoty solidarity a vzájomnej úcty, ktoré počas bývalých vlád utrpeli ťažké rany.
Za všetky opatrenia SMER-u spomeňme len zastavenie privatizácie strategických podnikov, zákaz zisku zdravotným poisťovniam, tvrdý zápas s monopolmi o lepšie ceny energií pre ľudí, obrovské zvýšenie príspevkov pri narodení dieťaťa, zníženie DPH na lieky či učebnice, zvýšenie dôchodkov, pomoc mladým pri hypotekárnych úveroch... Mohol by som takto pokračovať veľmi dlho, no rád by som upozornil na to dôležité: SMER-SD ukázal, že politika sa dá robiť aj pre ľudí. Ukázal, že Slovensko potrebuje silný sociálny štát, ktorý nenechá ľudí napospas trhovej džungli. A vďaka tomu je dnes majú ľudia na Slovensku stabilitu, poriadok a sociálne istoty.
Krízu zapríčinili neoliberáli
Žiaľ, v roku 2008 Slovensko dobehla najväčšia nášľapná mína bývalej vlády a neoliberálnej politiky vo všeobecnosti. Kvôli nezodpovednej politike deregulácie, liberalizácie a privatizácie, ktorú po vzore medzinárodných finančných inštitúcií poslušne plnila aj bývalá Dzurindova vláda na Slovensku, ocitol sa celý svet v bezprecedentnej hospodárskej kríze, najväčšej od konca druhej svetovej vojny. Neoliberalizmus doviedol svet do ekonomickej katastrofy, ktorá zanechala svoje dôsledky aj na Slovensku. Vypuknutie globálnej hospodárskej krízy v roku 2008 potvrdilo to, čo SMER-SD tvrdil už od svojho vzniku - že štát sa nemôže zbavovať svojich regulačných funkcií, že štát nemôže nechávať všetko na trh, že štát musí mať kontrolu nad vlastnou ekonomikou. Svet sa žiaľ v ostatných desaťročiach neuberal sociálnodemokratickou cestou a aj preto je dnes svetová ekonomika v rozklade.
Slovensko ako malá a otvorená ekonomika v dôsledku globálnej krízy čelí od roku 2008 vážnym problémom, ktoré sa prejavili predovšetkým v raste nezamestnanosti. SMER-u sa vo vláde podarilo zamedziť najhorším dosahom krízy a v rámci Európskej únie Slovensko vďaka jeho pričineniu patrí medzi najúspešnejšie krajiny v súvislosti s bojom s krízou. Čo je dôležité, dnes stojí otázka takto: dajú voliči svoj hlas vo voľbách politickej strane, ktorá vždy obhajovala sociálny štát a ktorá vďaka tomu ako jediná môže zastaviť hospodársku krízu, alebo dajú hlas politickým stranám, ktoré krízu svojou neoliberálnou politikou zapríčinili?
Na krízu nemôžu doplácať ľudia
Som presvedčený, že ľudia rozhodnú správne a dajú hlas sociálnej demokracii. Aj preto, že SMER-SD sa postavil kríze chlapsky. Garantoval občanom na Slovensku, že nedopustí, aby na krízu doplácali bežní ľudia, ktorí ju nespôsobili. Krízu spôsobili finanční špekulanti v Spojených štátoch amerických a nezodpovedné neoliberálne vlády po celom svete. Slovensko sa stalo obeťou globálnych procesov, ktoré nemohlo ovplyvniť. SMER-SD sa však zaviazal, že si bude naďalej plniť svoj silný sociálny program a uchráni tak najzraniteľnejšie vrstvy na Slovensku od dopadov globálnej krízy. Viac ako kedy v minulosti sa ukazuje, že jedine politika silného sociálneho štátu, ktorý sa nebojí intervenovať do ekonomiky, môže pomôcť hospodárstvu pozviechať sa z krízového vývoja. Dnes dáva celý svet za pravdu zástancom štátnych zásahov do ekonomiky, medzi ktorých sa vždy radil aj SMER-SD. Vďaka svojej politike SMER-SD úspešne čelí tým najvypuklejším dosahom krízy, udržuje zamestnanosť na relatívne vysokej úrovni a posilňuje sociálnu pomoc pre tých, ktorých kríza zrazila na kolená. SMER-SD sa ukazuje ako jediná strana na Slovensku, ktorá má silu a schopnosti postaviť sa kríze a uchrániť pred jej dosahmi slovenských občanov. Pretože je jedinou stranou na Slovensku, ktorá o sociálnom štáte nielen hovorí, ale jeho nástroje aj reálne využíva na oslabenie dopadov krízy.
Stačí si len spomenúť: keď pred štyrmi rokmi SMER-SD hovoril o sociálnom štáte, všetci pravicoví politici mu nadávali do boľševikov. Dnes, na prekvapenie, hovoria o sociálnom štáte všetci, dokonca aj tí najzúrivejší neoliberáli. Pritom, v čase Dzurindovej vlády, kedy svetová ekonomika rástla, svet nečelil žiadnej hospodárskej kríze a štát mal z čoho rozdeľovať, mala vláda jedinečnú šancu zavádzať sociálne opatrenia, aby bol rast prerozdelený medzi všetkých ľudí spravodlivým dielom. Pravicová vláda namiesto toho zobrala dôchodky invalidom, rozbila tripartitu, znížila sociálne dávky a pochovala sociálny štát na Slovensku. Vláda, ktorý vzišla z volieb v roku 2006 a v ktorej mal SMER-SD dominantné postavenie, napriek obrovskej globálnej hospodárskej kríze, vrátila dôchodky invalidom, zvýšila sociálne dávky, prijala zákonník práce v prospech zamestnancov, nezvyšovala žiadne poplatky za diaľnice, za pohonné látky, vybojovala ceny energií s monopolmi a urobila obrovské množstvo ďalších opatrení pre ľudí. Ukazuje sa, že ľudia budú v júnových voľbách vyberať nielen medzi ľavicovou a pravicovou politikou, ale aj medzi úprimnosťou a falošnosťou.
Každý hlas môže rozhodnúť
Kríza sa nedá poraziť, ak ľudia neprídu k voľbám a nedajú hlas sociálnej demokracii. Dnes jednoducho nie je možné stáť bokom a myslieť iba na seba. Pretože ak sa nedostane z krízy Slovensko, nedostane sa z nej nikto z nás. Skôr či neskôr nás pohltí všetkých. Riešenie je iba jedno: vrátiť silný mandát štátu, ktorý môže krízu ako jediný zastaviť. A prvým krokom je ísť k voľbám a vyjadriť svoj názor. Iba ak urobíme tento prvý krok, budeme môcť o sebe úprimne hovoriť ako o skutočných demokratoch. Iba tak sa zaradíme k ľuďom, ktorým záleží nielen na sebe, ale aj na spoločenských hodnotách, na svojich blízkych, na solidarite. Iba tak budeme môcť ísť príkladom. Iba tak si získame úctu, iba tak si nás budú vážiť aj iní.
Mladí sociálni demokrati sú rozhodnutí voliť stranu SMER-SD, pretože iba táto politická strana ponúka riešenia na to, aby sme prekonali krízu a aby sme sa zaradili medzi vyspelé európske sociálne štáty. A na tom by malo záležať každému mladému človeku. Pretože ide aj o jeho budúcnosť! Ide o budúcnosť nás všetkých! Ide o budúcnosť Slovenska!
Mgr. Andrej Kolesík
predseda Mladých sociálnych demokratov
kandidát na poslanca NR SR za stranu SMER - sociálna demokracia č. 53
