Sociálna politika EÚ - existuje vôbec?
Autor: Richard Melíšek, 528-krát zhliadnuté
Sociálna politika nepatrí k spoločným politikám EÚ, ale k tzv. koordinovaným politikám t.j. nie je riešená centrálne, ale inštitúcie EÚ len koordinujú činnosť jednotlivých ČŠ v tejto oblasti. Inými slovami, každý ČŠ si do istej miery riadi sociálnu politiku samostatne, ale musí spĺňať základné kritéria, ktoré sú ale vytýčené Sociálnou chartou Rady Európy (ku ktorej sa ale zaviazali aj ČŠ EÚ resp. ES ako celok).
Na druhej strane, ak sa vezme do úvahy, že do oblasti sociálnej politiky patrí vzdelanie, zamestnanie (resp. trh práce), zdravotníctvo, bývanie, je evidentné, že v týchto oblastiach si ČŠ udržujú vysokú mieru vnútroštátneho riadenia, aj keď dochádza k prelínaniu s niektorými politikami EÚ - napr. zamestnanie je úzko späté aj s voľným pohybom osôb (ale aj kapitálu). Je ale nevyhnutné podotknúť napr. na príklade sociálnych podpôr, že táto oblasť je v plnom rozsahu pod kontrolu ČŠ t.j. ČŠ si určujú svoj systém sociálnych podpôr (napr. aké typy príspevkov existujú alebo ich výška - viď SR a zmena výšky príspevkov pre matky...). ČŠ sú proti bližšiemu spájaniu soc. politík, pretože ide o politicky a ekonomicko-finančne veľmi citlivú tému (viď VB). Ak by mala totiž byť sociálna politika úplne funkčná a efektívna, muselo by dôjsť k väčšej koordinácií medzi ČŠ t.j. muselo by dôjsť k vyrovnaniu daní (čo je pre ČŠ nepriateľné, keďže by mnohé stratili svoju výhodu oproti iným), odvodov a sociálnych benefitov. Vtedy by sa zo sociálnej politiky začala rodiť spoločná politika - čo je ale nereálne aj v dôsledku veľkej heterogenity štátov EÚ.
Základným rámcom sociálnej politiky je stieranie rozdielov medzi občanmi a medzi krajinami navonok na základe princípov spravodlivosti, solidarity, subsidiarity a participácie. Je ale otázne, ako by sa to zabezpečilo na nadnárodnej úrovni, keď na vnútroštátnej úrovni existujú disparity v chápaní sociálnej politiky - ľavica vs. pravica. Preto, aj keď cieľ je jasný, ide skôr o proklamovanie niečoho, čo sa pravdepodobne nepodarí nastoliť. Preto aj sociálne politika v rámci ES bola dlhé obdobie neexistujúca a k jej (minimálnemu) rozvoju dochádza až po nástupe J. Delorsa do čela EK v r. 1985. Je ale znova nevyhnutné podotknúť, že terajšia sociálna politika je slabá a plná len jasných cieľov, ktoré by mali byť samozrejmosťou v rámci rozvinutých krajín ako napr. možnosť slobodného výberu pracovného miesta, právo spravodlivého ohodnotenia za vykonanú prácu, možnosť sebarozvoja popri práci, rovnosť pohlaví (je ale skutočne? Podľa mňa znova ide o niečo, čo je na papieri proklamované, ale v skutočnosti málo realizované), zákaz nehumánneho zaobchádzania, zákaz detskej práce atď. Sociálna politika sa realizuje hlavne na báze odporúčaní a na báze pozitívnych príkladov, ktoré ale nemusia byť implementované ČŠ.
Súčasné dokumenty EÚ ako napr. Lisabonská stratégia obsahujú pojem sociálny model. Znova však možno povedať, že ide o pojem, ktorý existuje na papieri, ale v praxi je ťažko vymedziteľný, keďže nikde nie je presne stanovené, čo sa pod týmto pojmom myslí, resp. čo všetko sa pod tento pojem zahŕňa. Je znova len jasné, že ide o nejaký súbor hodnôt, minimálnych štandardov. Európsky sociálny model stojí na sociálnych štandardoch, vyplývajúcich zo smerníc EÚ:
-
rovnosť príležitostí - ide o istý hodnotový koncept EÚ, ktorý cez smernice transformujú ČŠ do svojho právneho poriadku ako napr. zákaz diskriminácie v niektorých oblastiach napr. zamestnanosť (viď príklady hore)
-
sociálny dialóg a sociálne partnerstvo - ide znova o istý hodnotový koncept EÚ, ktorý cez smernice transformujú ČŠ do svojho právneho poriadku.
Sociálny dialóg znamená porady resp. stretnutia medzi zástupcami zamestnávateľov a zástupcami zamestnancov, aby nedošlo k znevýhodneniu jedného alebo druhého. Zjednodušene, ide o systém vytvorenia kolektívnych zmlúv a kolektívnych vyjednávaní. (Niekedy ale dochádza v tejto oblasti k problémom, keďže sa ťažko hľadá kompromis medzi oboma stranami, ako napr. pri štrajku železničiarov v NSR, štrajk personálu Air France atď.).
Hlavné oblasti angažovanosti EÚ
-
Hlavný záväzný dokument pre ČŠ EÚ je Európska sociálna charta, ktorú prijala Rada Európy v roku 1961 a ktorá obsahuje minimálne sociálne práva, ktoré musia ČŠ Rady Európy implementovať (a keďže všetci členovia Rady Európy sú aj členovia EÚ ide prenesenie tejto implementácie aj na EÚ). Je totiž nevyhnutné podotknúť, že v Rímskych zmluvách (1957) sa sociálna politika spomína len ako jeden z cieľov a to konkrétne zlepšenie sociálnych podmienok občanov ČŠ (ktoré sú priamo prepojené so štádiami integrácie).
-
Nezamestnanosť - problematický okruh, keďže EÚ je zmesou rôznorodých krajín, čo sa prejavuje aj v oblasti zamestnanosti a nezamestnanosti, keďže napr. Poľsko a SR majú najvyššie miery nezamestnanosti, problémy má aj NSR, ale napr. Írsko má presne opačný problém. EÚ znova nemá žiadne právne nástroje na riešenie tejto problematiky, a môže pomáhať len formou odporúčaní, pozitívnych príkladov, po prípade fondmi.
-
Sociálny dialóg (viď hore)
-
Bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci - minimálne štandardy
-
Vzdelávanie a zdravotníctvo
Pri vzdelávaní vidno proces zlepšovania vzťahov medzi krajinami a školami, aj formou rôznych študijných programov.
Zdravotníctvo - vytvorený preukaz európskeho poistenca platný v rámci celej EÚ
Je ale evidentné, že aj keď pomaly, dochádza k miernej koordinácií niektorých oblastí systému sociálneho zabezpečenia:
-
aplikácia jedného zákonodarstva - aplikuje sa legislatíva tej krajiny, v ktorej daná osoba začala pracovať
-
rovnosť zaobchádzania - rovnaké benefity v ČŠ EÚ ako má domáci pracovník
-
zachovanie získaných práv - odbúranie podmienok trvalého pobytu na vyplácanie benefitov
-
započítavanie dôb poistenia - doba poistenia je jedným z hlavných podmienok na nárok na dávky z poistenia
Po tomto krátkom texte ku komplexnej téme, akou bezpochyby sociálna politika je, by sa znovu dalo spýtať: existuje vôbec niečo také, ako sociálna politika EÚ? Podľa mňa nie, a asi aj dlhšie obdobie nič také nevznikne.
